SLONOVINA SCHOPNOSTI, SYMBOL ŠŤASTIA - MÚDROSTI - SKÚSENOSTI - MOCI - STABILITY
Slony sú symbolom sily, moci, stability a múdrosti. Umiestňujú sa pred vchody do obchodov či domov, aby odvrátili zlé sily.


Slon patrí k najväčším a najsilnejším zvieratám na zemi. Nie je vždy tým najpôvabnejším stvorením, avšak dáva majestátu dobré meno a je známy ako kráľovské zviera (vyjadroval hrdosť, dôstojnosť a česť).Jedna kamenná tabuľka nájdená kedysi v Grécku hovorí: „Platón mi povedal, že všetko, čo potrebujem vedieť o živote, môžem vidieť u slonov.“ – nežní, silní, hlúpi a inteligentní, slony prebúdzajú naše emócie a my pravdepodobne tie ich. Sledujte slony zblízka a čoskoro si všimnete inteligenciu v ich očiach, rovnako ako hravosť.
V súčasnosti majú slony na celom svete pozitívny symbolický význam – považujeme ich za symboly šťastia, múdrosti a skúsenosti.
Pre svoj sociálny život predstavujú tiež symbol lojality, spoločenstva a jednoty. Niektorí hovoria, že ak má niekto v byte sochu slona, spoznáte podľa jej umiestnenia, podoby a podľa spôsobu zaobchádzania s ňou, kto vytvoril vo svojom životnom priestore mierumilovný vnútorný pokoj a cestu k šťastnému a spokojného životu.HISTÓRIA A TRADÍCIA
Pojem „Slonovina“ (tiež „Ebur“) označuje zubovinu sloních klov. Tie sú nezvyčajné tým, že ich stavba je spočiatku dutá (miesto, kde najprv rastú) a potom plná (špička). Slonovina je preslávená a veľmi typická krémovo bielou farbou, ktorá časom veľmi jemne žltne. Z hľadiska svojich materiálových vlastností ide o biologický materiál veľmi hutný, pružný a tvrdý. Jej zdrojmi dnes sú typicky slon africký a slon indický. Zo slonoviny ľudstvo oddávna vyrezáva najrôznejšie predmety svojej potreby aj ozdoby: intarzie, gombíky, figúrky božstiev, všemožné ozdobné drobné šperky, … Ľudstvo používalo slonovinu už v staršej dobe kamennej (paleolit). A mimochodom, slovom „slonovina“ sa veľmi často označuje aj rastlinná nepravá slonovina pochádzajúca zo semien palmy slonovníka.

V Rusku síce slony nikdy nežili, napriek tomu Rusko už od cárskych čias patrí k najväčším vývozcom slonoviny na svetový trh. V súčasnosti, keď vo svete platia zákazy obchodovať so slonovinou, sa z Ruska každý rok len podľa oficiálnych údajov vyvezie viac ako 120 ton mamutích klov.
Popri mamutích kloch sa z pôdy v Jakutsku získavajú aj rohy vyhynutých srstnatých nosorožcov. Rohy nosorožcov totiž patria k najdrahším veciam na svete, cena jedného gramu sa šplhá až k 170 dolárom (asi 3900 korún). Používa sa v tradičnej čínskej medicíne ako prostriedok proti impotencii či látka zlepšujúca potenciu. Lov na nosorožca je po celom svete zakázaný, a tak cena suroviny z pravekého rohu môže dosahovať až 100 miliónov rubľov (asi 36 miliónov korún). U „zlatokopov“ priamo na nálezisku ale stoja tri až päť miliónov rubľov (asi jeden až 1,8 milióna korún). K závratnej cene sa roh vyšplhá až prirážkami všemožných prostredníkov, ktorí dokážu tovar prepraviť, zlegalizovať a vyviezť do cudziny.
PRAVÁ SLONOVINA
Slonovina má v prvom rade veľmi typickú textúru a farbu. Váš pocit z nej by mal byť „plný“ a „ťažký“ - pozri biliardové gule z nej kedysi vyrábané. Takisto sa pod prstami zdá slonovina hladká ako maslo, nie zubatá a hrubá. Pri pravej slonovine je na povrchu tiež tzv. patina (toto však nie je 100 % metóda odhalenia, skôr pomocná). Slonovina je hladká a žiarivá, navyše máva mierny žltkastý nádych. Keď ju ľudia brali často do rúk (ide napríklad o šachové figúrky), môže mať až veľmi hnedastý odtieň.
Na slonovine sú takisto línie (oveľa lepšie viditeľné pod lupou) a to rovnobežné a s drobnými nepravidelnosťami (idú po celej dĺžke výrobku). Presne v pravom uhle na ne sú potom tzv. Schregerove línie (tvar „V“ alebo okolo predmetu).
Odlišit od seba s jednoznačnou spoľahlivosťou produkty z tvrdeného plastu, kosti a slonoviny, to nie je až také zložité, ako by sa sprvu zdalo. Stačí si k tomu zapamätať niekoľko dnes uvedených základných rád a už nikto nikdy vám nepredá nič, čo by ste práve vy sami aktívne na trhu nehľadali...
Slonovina sa dá ľahko rozpoznať pomocou tzv. žeravého testu. Proste nahrejte prvý ostrý kúsok kovu, aký sa vám dostane do ruky (obyčajný špendlík /klinec je až-až…), nahrejte ho nad zapaľovačom/sviečkou/akýmkoľvek zdrojom ohňa poruke a keď sa rozžeraví, dotknite sa tým kúskom kovu daného predmetu – potom si k miestu ešte navyše aj pričuchnite. Keď je predmet zo slonoviny, nič necítite + tento malý test mu nijako neublíži (pozor, nejakému hypermodernému plastu by už ale iste ublížiť mohol!), pokiaľ ucítite zápach akoby po spálených vlasoch, tak nejde o slonovinu, ale o kosť.