KÚZLA A MÁGIA
Aká kosť je najdôležitejším materiálom tibetských modlitebných mál a ďalších tibetských šperkov, je to tiež najrozšírenejší amulet.
Tento materiál teda nesie silné kultúrne aj duchovné posolstvo, často spojené s harmóniou, silou a prepojením človeka s prírodou.
- Sila a odolnosť - Keďže je symbolom prežitia v extrémnych podmienkach vysokých hôr, kde odoláva mrazu a drsnému prostrediu. Kosť z jaka tak predstavuje fyzickú aj duchovnú silu, odolnosť a vytrvalosť.
- Ochrana a odvaha - V mnohých kultúrach je jak považovaný za ochrancu a zdroj obživy. Kosť z jaka môže byť nosená ako talizman, ktorý prináša odvahu, chráni pred negatívnymi vplyvmi a dodáva pocit bezpečia.
- Spojenie s prírodou - Kosť z jaka pripomína úctu k prírode a tradíciám. V buddhistických a tibetských komunitách sa často používa na výrobu modlitebných korálikov (maly) a ďalších predmetov spojených s meditáciou a duchovnou praxou.
- Transformácia a duchovný rast - Rovnako ako poskytuje ľuďom obživu (mlieko, mäso, vlnu aj kosti), kosť z jaka môže byť vnímaná ako symbol cyklu života a transformácie, pripomínajúci hodnotu obety a obnovy.
HISTÓRIA A TRADÍCIE
Kosť jaka sa získava z jaka domáceho (Bos grunniens), čo je veľké, huňaté zviera žijúce prevažne v horských oblastiach strednej Ázie, najmä v Tibete, Nepále, Mongolsku a častiach Číny.
TIBETSKÉ DIVÉ JAKY
- obývajú horské oblasti v nadmorských výškach 3 000 až 6 000 metrov a v lete ich možno nájsť aj v nadmorských výškach 5 000 až 6 000 metrov
- Je národným pokladom.
Poskytuje mäso, mlieko, syr, ale aj oblečenie, ktoré je vyrobené z jačích chlpov. Pre tibetských nomádov je jačia Vlna tiež materiálom pre ich stany. Takmer všetko v tibetských stanových domoch súvisí s jakmi a dokonca aj jačí trus možno použiť ako palivo na udržanie tepla tibetských nomádov a na podporu ich varenia. Ako je tiež dôležitým prostriedkom pre jazdu a prepravu tovaru. Jaci majú v Tibete dokonca svoje múzeum!
Okolitý svet tieto pre neho exotické a málo známe zvieratá príliš nezaujímali.
Čierny prežúvavec z hôr, ktorého tibetské kmene domestikovali už pred 5000 rokmi, je jedným z hlavných zdrojov ich potravy a významnou súčasťou ich náboženských rituálov. V budhistických kláštoroch obetiny netvorí kadidlo ako v iných oblastiach Ázie, ale maslo z jačieho mlieka.
- na každého človeka v Tibete pripadajú v priemere štyria títo chlpatí živočíchovia - 2,77 milióna obyvateľov a 12 miliónov jakov, uvádza vo svojej reportáži agentúra EFE. Mäso je také krehké a chutné ako tradičné hovädzie, ale bohatšie na výživné látky.
- V severovýchodnom Tibete v prefektúre Nagčhu, ktorej veľkosť zodpovedá rozlohe Španielska, ale počet obyvateľov je stokrát menší - teda len asi 400 tisíc. V tejto oblasti, kde sa cudzincom len ťažko dýcha vzhľadom na nadmorskú výšku 4500 metrov, sa tretina ľudí venuje chovu jakov. A väčšina rodín bývajúcich na farmách na pastvinách žije z potravy, ktorú poskytuje predovšetkým jak. "Je pre nás všetkým," vysvetľuje Sangmu, mladá Tibeťanka, ktorá je oblečená do klasickej regionálnej pruhovanej zástery a bez prestania prežúva žuvačku.
Zabitie jaka je problém
Tuanove plány narážajú na tibetskú buddhistickú tradíciu, podľa ktorej zabiť zviera je hanebný čin, a to do takej miery, že rodiny bezútešne plačú, keď nejakého jaka obetujú, aj keby to bolo pre vlastnú výživu.
Preto nie je vôbec neobvyklé, že Tibeťania jedia iba mäso z jaka, ktorý nepadol ľudskou rukou, alebo si zaplatia mäsiara, aby urobil "špinavú prácu", a ušetril tak svedomie rodine.
Existujú dva druhy jaka: majestátny divoký druh, ktorý môže merať až dva metre a vážiť tonu a je ohrozený vyhynutím, a jeho domestikovaná verzia, merajúca zhruba polovicu a o polovicu ľahšia.
Kríženca jaka a hovädzieho dobytka Tibeťania nazývajú dzo.
/search_thin.svg){kind=small}
/user.svg){kind=small}
/cart.svg){kind=small}
/heart.svg){kind=small}
Obľúbený/compare.svg){kind=small}
Porovnať
